Ekologické projekty – podpora a riešenia zo strany EÚ

V súčasnosti sa všetky krajiny sveta sústreďujú na boj s COVID-19 a jeho následkami. Európska únia (ďalej len EÚ), ako integračné zoskupenie a jedinečné partnerstvo medzi európskymi krajinami, nie je výnimkou a predkladá návrhy na pomoc členským štátom s dôsledkami tejto celosvetovej pandémie. V EÚ vznikla preto v lete 2020 iniciatíva: REACT-EU (z angl. Recovery Assistance for Cohesion and the Territories of Europe – ako pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti EÚ). Táto iniciatíva predstavuje ďalšiu fázu – rozšírenie reakcie na krízu a opatrení pre nápravu. Má prispieť k ekologickému, digitálnemu a odolnému oživeniu hospodárstva pridaním nových dodatočných zdrojov do existujúcich programov politiky súdržnosti. Komisia preto v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 navrhuje modernizovať politiku súdržnosti, ale aj investičnú politiku EÚ. Ide o núdzovou reakciou na krízu s cieľom dlhodobého oživenia hospodárstva.

Európska komisia preto zverejnila návrh viacročného finančného plánu pre politiku súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 – 2027, kde stanovila päť osobitných cieľov:

1. Inteligentnejšia Európa
2. Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa
3. Prepojenejšia Európa
4. Sociálnejšia Európa
5. Európa bližšie k občanom.

Ambície EÚ pri Ekologickejšej, nízkouhlíkovej Európe

Počas pandémie koronavírusu sa európske hospodárstvo značne spomalilo, no toto spomalenie malo aj pozitívne dopady práve na životné prostredie, keďže sa znížili emisie CO₂ a iných škodlivých plynov. Európsky parlament preto vo svojom uznesení z 15. mája 2020 predložil ambiciózny Plán hospodárskej obnovy, ktorý berie ohľad na životné prostredie a ekologické otázky. Žiada preto, aby hospodárska obnova po koronakríze bola v súlade s Európskym ekologickým dohovorom. EÚ tak chápe celosvetovú pandémiu ako výzvu, určitý odrazový mostík pre nastolenie ekologických otázok a ich riešení – tzn. reštart nielen ekonomiky, ale aj ekologického hospodárstva, pretože ako vieme ekologická hrozba je reálna a je na čase s ňou niečo robiť (v novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval Komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C).

EÚ svojimi politickými opatreniami tak chráni aj životné prostredia a snaží sa minimalizovať riziká ohrozujúce klímu, ľudské zdravie ale aj biologickú diverzitu. Práve preto vznikol už spomínaný Európsky ekologický dohovor (označuje sa aj ako Európska zelená dohoda), ktorého cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré bude efektívne využíva zdroje, tak aby sa do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov dostali na nulu a aby hospodársky rast nezávisel od využívania zdrojov. Ide tak o odvážny a dlhodobý plán.

Aké projekty bude EÚ v tejto oblasti podporovať?

Na to, aby EÚ tento ambiciózny plán splnila je potrebné vyvíjať a podporovať projekty zamerané na výrobu a výskum ekologickejších zdrojov energie a technológií, napríklad investovaním do :

• technológií šetrných voči životnému prostrediu,
• podpory inovácií v priemysle,
• ekologickejších, lacnejších a zdravších foriem súkromnej a verejnej dopravy,
• dekarbonizácie sektoru energetiky,
• zabezpečovania vyššej energetickej účinnosti budov,
• spolupráce s medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť globálne normy kvality životného prostredia.

V marci 2020 tiež Komisia predstavila akčný Plán pre obehové hospodárstvo. Tento plán obsahuje opatrenia týkajúce sa celého životného cyklu produktov. Jeho cieľom je podporiť udržateľnú spotrebu a redukovať odpad. Sústreďuje sa najmä na:

• elektroniku a IT zariadenia,
• batérie a autá,
• obaly a plasty,
• textil,
• staviteľstvo abudov,
• potravinový reťazec.

Ďalšia stratégia z dielne Komisie predstavená v máji 2020 s názvom „Z farmy na stôl“ (Farm to Fork) by mala garantovať spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém a zároveň zaistiť dostatočné príjmy pre farmárov. Táto stratégia pokrýva celý potravinový reťazec. Spomína sa tu redukovanie:

• pesticídov,
• hnojív a antimikrobiálnych látok,
• podpora organického farmárčenia.

EÚ sa snaží zakročiť aj pri záchrane biodiverzity, pretože až jednému z ôsmich miliónov rastlinných a živočíšnych druhov na svete hrozí vyhynutie. Európska stratégia pre biodiverzitu do roku 2030 (predstavená v máji 2020) si kladie za cieľ zvrátiť degradáciu ekosystémov a zabrániť strate biodiverzity. Jej hlavnými cieľmi sú:

• rozširovanie chránených oblastí,
• spomalenie a zvrátenie úhynu opeľovačov,
• do roku 2030 vysadiť 3 miliardy stromov,
• mobilizovať na biodiverzitu 20 miliárd eur ročne.

Preto bol dlhodobý rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 niekoľkokrát upravený a doplnený o ďalšie nástroje financovania v závislosti na pribúdajúcich odvetviach, ktoré chce EÚ podporovať s cieľom dosiahnuť plán Zelenej Európy.