Ako zhodnotiť svoj potenciál pre inovačné granty z rámcových programov EÚ, ako napríklad HORIZON Europe?

Pre získanie financovania je potrebné zodpovedne zhodnotiť svoj potenciál a nastaviť si (aspoň) strednodobú stratégiu.

 

Rámcové grantové programy EÚ (programy riadené priamo Európskou komisiou) predstavujú obrovský rybník príležitostí. Ich princíp a základné atribúty som popisoval v predchádzajúcom blogu („Sú pre slovenské inovácie lepšie grantové programy riadené priamo Európskou komisiou alebo národná podpora?“).

Tieto grantové programy budem nazývať celoeurópske granty. Pripomeniem ich zásadné atribúty:

• v týchto programoch je obrovská konkurencia projektov
• základným predpokladom pre zapojenie sa je medzinárodná spolupráca a nadnárodný impact, t.j. tieto projekty pripravujú a realizujú medzinárodné konzorciá

Vysvetlenie základných pojmov:

Konzorcium – formálne partnerstvo medzi dvoma alebo viacerými nezávislými organizáciami (univerzitami, firmami, verejnými orgánmi či mimovládnymi organizáciami) z rôznych krajín, ktoré spolupracujú na príprave, realizácii a riadení konkrétneho projektu financovaného EÚ. Jedna organizácia pritom pôsobí ako koordinátor (lead partner) projektu.
(Poznámka: formálne partnerstvo znamená partnerstvo uzavreté formou konzorciálnej zmluvy; nie je potrebné vytvárať samostatnú entitu)

Prirodzene takto existuje viacero “úrovní” zapojenia sa do projektových konzorcií

(poznámka: každý subjekt zapojený do projektu s finančnou účasťou je formálne “participant”):

• Koordinátor (Coordinator/Lead Partner) – zodpovedá za celkový priebeh projektu a jeho impact.
• Partner – participant, ktorý rieši čiastkovú úlohu v projekte. Môže pôsobiť na rôznych úrovniach, napríklad ako vedúci pracovného balíka (Work Package Leader), vedúci úlohy (Task Leader) alebo radový partner (Participant).
• Tretia strana (Third Party) – organizácia mimo konzorcia, ktorá rieši čiastkovú úlohu projektu s finančnou účasťou. Spravidla býva takýto subjekt vyberaný cez kaskádové výzvy.
• Asociovaný partner (Associate Partner) – subjekt poskytujúci projektu podporu bez finančnej účasti, napríklad formou “Letter of Support” alebo “Letter of Intent”.

Typy projektov – typy akcií:

V celoeurópskych grantoch sa všetko točí okolo stupníc TRL a BRL/CRL(*niekedy uvádzane aj MRL). TRL (Technology Readiness Level) je stupnica technologickej vyspelosti projektov. Vo väčšine grantových schém na podporu inovácií (nielen v Európe) sa úroveň vyspelosti technológie definuje pomocou stupnice TRL. Pre niektoré grantové výzvy sú oprávnené iba projekty do alebo od určitej úrovne TRL (t.j. akej úrovní TRL má projekt začať a na akej skončiť). Napríklad výzvy podporujúce základný výskum požadujú technológiu len do úrovne TRL 3–4, kým výzvy zamerané na trhové uplatnenie produktov podporujú riešenia od úrovne TRL 4 až po 9. Rovnako dôležitá je aj stupnica BRL/CRL, ktorá v podstate vychádza zo stupnice TRL a popisuje trhovú vyspelosť inovácie.

Stupnicu TRL pôvodne vytvorila NASA. V 70. rokoch si odborníci v NASA položili otázku, ako kategorizovať vyspelosť technológií a prišli s riešením v podobe stupnice TRL. Pôvodne boli stupne TRL zostavené pre technológie prieskumu vesmíru, aby sa dala zmerať ich úroveň vyspelosti. Dnes však množstvo organizácií, výskumných a inovačných agentúr a programov verejného financovania používa TRL na svoje vlastné účely v rôznych oblastiach – zďaleka nielen na prieskum vesmíru. Postupne túto metodiku prevzala aj široká vedecká obec, najmä úradníci zaoberajúci sa financovaním výskumu. Mali na to jednoduchý dôvod – TRL umožňuje oveľa jednoduchšie, zreteľnejšie a prehľadnejšie určiť, v akom štádiu (stupni) sa daný projekt nachádza. Samozrejme, stupeň TRL sa počas životného cyklu projektu mení z nižších hodnôt na vyššie. Každý výskum zvyčajne začína na úrovni TRL 1, no nie každá inovácia dospeje až na úroveň TRL 9.

HORIZON Europe ako líder medzi celoeurópskymi grantovými programami rozlišuje (okrem iných) tri základné typy akcií/projektov, podľa ktorých sú vyhlasované aj výzvy. Napríklad výzva na určitú tému môže niesť označenie RIA (Research and Innovation Action), čo definuje požiadavku na projekty nižšej úrovne TRL.

• RIA (Research and Innovation Action) = výskum – projekty zaoberajúce sa nižšími stupňami TRL. Spravidla ide o základný výskum; v niektorých prípadoch môžu byť oprávnené projektové aktivity definované až do úrovne TRL 6, čo už predstavuje prototypovanie.
  Miera financovania pokrýva 100 % nákladov projektu.
  Koordinátorom projektu sa očakáva ako výskumná inštitúcia.

• IA (Innovation Action) = produkt bližšie k trhu – projekty zamerané na vyššie stupne TRL. Zvyčajne ide o fázu od prototypovania až po škálovanie výroby či trhu.
  Miera financovania je tu 70 % nákladov (predpokladajú sa už aj príjmy z projektu), pričom neziskové subjekty môžu dostať financovanie až do výšky 100 % nákladov.
  Koordinátorom projektu sa očakáva ako priemyselný (aplikačný) partner.

• CSA (Coordination and Support Action) = sieťovanie/podpora – prierezové aktivity zamerané najmä na vytváranie sietí, tvorbu politík, zdieľanie znalostí a podporu výskumných a inovačných aktivít, nie na financovanie konkrétneho výskumu či vývoja. Napríklad komunálne a inovačné agentúry v rámci takýchto projektov budujú ekosystémy, zosúlaďujú politiky, uľahčujú spoluprácu a šíria výsledky – formou štúdií, školení alebo zapájania zainteresovaných strán.
  Miera financovania pokrýva 100 % nákladov projektu.

 

Stupnice TRL aj BRL/CRL sa môžu interpretovať rôzne v závislosti od zamerania konkrétneho projektu – viď. :
– viac o TRL https://balteus.sk/blog/7233/ 
– via o CRL https://balteus.sk/blog/co-je-to-crl/

 

Ako sa vie zapojiť nováčik?

V celoeurópskych grantoch je veľmi dôležité rozlišovať medzi výzvami, pri ktorých hodnotitelia očakávajú, že koordinátor projektu je už skúsený „hráč“ (má za sebou viacero úspešných projektov EÚ), a výzvami určenými priamo pre „nováčikov“, kde predchádzajúca skúsenosť s grantmi EÚ nie je očakávaná. To znamená, že pri výzvach určených pre nováčikov môže aj úplný začiatočník pripraviť úspešný projekt ako koordinátor menšieho konzorcia. Naopak, ak výzva očakáva skúseného koordinátora, je pre začiatočníkov vhodnejšie zapojiť sa do projektu ako partner – teda riešiteľ čiastkovej úlohy s finančnou účasťou.

Prehľad možností zapojenia nováčika – firmy, ktorá plánuje projekty vo vyšších úrovniach TRL – nájdete v Grantovej mape:

 

Ako teda zhodnotiť svoj potenciál?

1. Sformulovanie myšlienky – tri základné otázky:

• Aký problém projekt rieši? (Akú pridanú hodnotu ponúka?)
• Aký je výstup projektu? (Je to metodika, postup alebo konkrétny produkt/služba?)
• Kto je prijímateľ výstupov projektu (end-user) a ako tieto výstupy riešia jeho potreby? (Aký je teda impact projektu?)

 

1 Overiť inovatívnosť
Existujú rôzne skórovacie nástroje (často špecializované aj podľa odvetvia inovácie). Ako príklad možno uviesť komplexnú metodiku Innovation Radar, ktorú využívajú aj hodnotitelia projektov (https://innovation-radar.ec.europa.eu/methodology/).

Samotná metodika je jedna vec; najlepším nástrojom je ale dôkladná S-O-T-A (state-of-the-art) analýza vykonaná odborníkmi v odbore. Práve takáto SOTA analýza by vám mala dať odpoveď na mieru inovatívnosti vášho zámeru. Popri tom je zároveň dôležité overiť aj otázky duševného vlastníctva a urobiť napríklad patentovú rešerš. Tá môže poslúžiť aj ako inšpirácia pre čiastkové riešenia alebo potenciálne partnerstvá. V tejto súvislosti dávam do pozornosti Stredisko patentových informácií PATLIB pri CVTI SR (https://patlib.cvtisr.sk).

2 Nájsť vhodnú výzvu
Pri výbere vhodnej grantovej výzvy je potrebné zohľadniť najmä:

• • svoje skúsenosti s grantmi EÚ (či ste nováčik alebo skúsený „hráč“ – s orientáciou v tom pomôže spomínaná grantová mapa),
  • tému projektu (opäť pomôže grantová mapa),
  • technologickú pripravenosť (TRL), kde je veľmi dôležité zostať úprimný sám k sebe.

Centrálny portál Európskej komisie (na ktorý odkazuje aj grantová mapa) na vyhľadávanie informácií a podávanie projektových návrhov je EU Funding & Tenders Portal – https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/home.

3. Pripraviť si argumentáciu zhody so zameraním výzvy
Už v tejto fáze by ste si mali pripraviť argumenty, prečo váš projekt zapadá do zamerania vybranej výzvy.

4. Overiť vhodnosť zámeru s treťou stranou
Inými slovami, prediskutovať a potvrdiť vhodnosť svojho projektového zámeru s nezávislou treťou stranou – napríklad s Národným kontaktným bodom (NCP) alebo s odbornou konzultačnou agentúrou. (Poznámka: pre HORIZON Europe je k dispozícii  zoznam národných kontaktných bodov )

5. Záver

• • Mám jasne sformulovanú myšlienku projektu?
  • Je moja myšlienka inovatívna?
  • Našiel som výzvu, o ktorej si myslím, že je vhodná z hľadiska riešenej témy aj mojich skúseností s grantmi EÚ?
  • Potvrdil som si svoje závery a odpovede na predchádzajúce otázky aj s treťou stranou?

Ak ste si na všetky tieto otázky odpovedali „áno“, máte silný potenciál zapojiť sa do celoeurópskych grantov.

 

Matej Novotný – konateľ, BALTEUS spol. s r.o.